Judo a Ju-jitsu
Judo:
Džudo (jap. 柔道 - džúdó) je bojové umenie, spôsob sebaobrany ale najmä olympijský šport, ktorý všestranne rozvíja telesnú zdatnosť ako aj psychickú odolnosť cvičenca. Džudo patrí medzi úpolové športy.
Filozofia džuda kladie veľký dôraz na techniku a psychické schopnosti, prostredníctvom ktorých dokáže džudista v prípade potreby eliminovať aj podstatne silnejšieho protivníka. Nezanedbateľnou súčasťou cvičenia džudo je aj jeho etika, ktorá prispieva k harmonickému rozvoju osobnosti cvičiaceho. Hoci je pôvod džuda (v preklade "jemná cesta") v ďalekom Japonsku, za posledné polstoročie získal tento šport vďaka príťažlivosti svojich tréningových metód takmer masové rozšírenie vo všetkých krajinách sveta. Samotný zakladateľ džuda, Džigoró Kanó, charakterizoval džudo nasledovne:
"Džudo je prostriedkom čo
najefektívnejšieho použitia fyzickej a duševnej sily, pričom metóda výcviku
nevytvára nebezpečenstvo pre ľudský organizmus
. Toto cvičenie znamená
neustále zlepšovanie sa po psychickej a fyzickej stránke prostredníctvom
sebaobranných techník. Prvotným predmetom džuda je teda sebazdokonaľovanie sa,
učenie sa byť užitočným pre okolitý svet."
Ju-Jitsu:
Džiu-džicu alebo džú džucu: 柔術 - džú-džucu, čiže v anglickom prepise ju-jutsu je staré japonské bojové umenie založené na technikách bez zbrane. Používa ale aj techniky malých zbraní, zahrňuje metódy kopov, úderov, použitia kolien, hádzania, škrtenia, blokovania kĺbov, držania a zviazania nepriateľa.
O spôsobe boja džiu-džicu existujú zmienky v starej japonskej mytológii už spred 2 000 rokov. Začiatok moderného džiu-džicu sa traduje medzi 8. až 16. storočím nášho letopočtu. V týchto časoch bolo Japonsko zmietané neustálymi občianskymi vojnami. Džiu-džicu bolo bojovým umením japonskej triedy bojovníkov Bushi, ktorá zahrňovala aj slávnych samurajov. Samuraji sa obracali k džiu-džicu, keď prišli o svoj meč v boji, alebo keď boli zastihnutí bez neho. Bol to spôsob neozbrojeného boja, ale využíval v prípade potreby aj zbrane (nôž, palicu a.i.).
Technické stupne v Džude:
Stupne technickej vyspelosti KYU :
9. KYU (KYUKYU) - biely pás so žltými koncami
8. KYU (HAKKYU) - žltý pás
7. KYU (NANAKYU) - žltý pás s oranžovými koncami
6. KYU (ROKKYU) - oranžový pás
5. KYU (GOKYU) - oranžový pás so zelenými koncami
4. KYU (JONKYU) - zelený pás
3. KYU (SANKYU) - zelený pás s modrými koncami
2. KYU (NIKYU) - modrý pás
1. KYU (IKKYU) - hnedý pás
Poznámka:
Pre 9., 7., 5 a 3. KYU je možné použiť obi s so stredovým pásom, ktorý prináleží danému KYU. Teda napr. pre 9 KYU biely pás so žltým stredovým pásom po celej dĺžke obi.
Stupne KYU sú radené od najnižšieho 9. KYU po najvyššie 1. KYU
Stupne technickej vyspelosti DAN :
1. DAN (ŠO DAN) - čierny pás
2. DAN (NI DAN) - čierny pás
3. DAN (SAN DAN) - čierny pás
4. DAN (JON DAN) - čierny pás
5. DAN (GO DAN) - čierny pás
6. DAN (ROKU DAN) - červeno-biely alebo čierny pás
7. DAN (NANA DAN) - červeno-biely alebo čierny pás
8. DAN (HAČI DAN) - červeno-biely alebo čierny pás -podmienky podľa EJU a IJF
9. DAN (KYU DAN) - červený alebo čierny pás -podmienky podľa EJU a IJF
10. DAN (DŽÚ DAN) - červený alebo čierny pás -podmienky podľa EJU a IJF
Stupne TV DAN sú radené od najnižšieho 1. po najvyšší 10. DAN
Technické stupne v Ju-Jitsu:
Stupne technickej vyspelosti KYU :
6. KYU (ROKU KYU) - biely pás
5. KYU (GO KYU) - žltý pás
4. KYU (SHI KYU) - oranžový pás
3. KYU (SAN KYU) - zelený pás
2. KYU (NI KYU) - modrý pás
1. KYU (IK KYU) - hnedý pás
Stupne technickej vyspelosti DAN :
1. DAN (SHO DAN ) -čierny pás
2. DAN (NI DAN) - čierny pás
3. DAN (SAN DAN) - čierny pás
4. DAN (JO DAN) -čierny pás
5. DAN (GO DAN) - čierny pás
6. DAN (ROKU DAN) - červeno-biely alebo čierny pás
7. DAN (SHICHI DAN) - červeno-biely alebo čierny pás
8. DAN (HACHI DAN) - červeno-biely alebo čierny pás
9. DAN (KJU DAN) - červený alebo čierny pás
10. DAN (JU DAN) - červený pás
Úpoly:
Charakteristika a história úpolov :Úpoly patria medzi najstaršie pohybové aktivity človeka. Sú to bojové aktivity, ktoré vznikali na základe ľudskej potreby prežiť. Postupom času s vývojom spoločnosti vyvíjali sa aj bojové činnosti človeka. V rôznych častiach sveta na základe rozličného ponímania bojových aktivít rôznorodými kultúrami vznikali a ďalej sa zdokonaľovali nové bojové športy a bojové umenia, ktoré sa stále využívali na boj či už pri obrane alebo útoku. Dnes sa bojové aktivity človeka nazývajú úpoly a vykonávajú sa najmä pre zdravie a radosť. Používaný názov úpoly vznikol v roku 1871 zásluhou Dr. M. Tyrša.
Ďurech (2003, s.5) charakterizuje úpoly ako "telesné cvičenia, ktorými sa v bezprostrednom kontakte so súperom snažíme prekonať jeho technicko-taktické, bojové, útočné, ako i obranné zámery a zvíťaziť nad ním". Ide v podstate dnes o tzv. športové víťazstvo, kde súpera síce premôžeme, ale nesnažíme sa mu poškodiť zdravie, prípadne až fyzicky ho zlikvidovať. K takejto situácii však dochádza v prípade porušenia všetkých pravidiel a zákonov v systéme sebaobrany.
Športové úpoly - majú presne určené pravidlá, evidenciu výsledkov súťaží a pravidelné uskutočňovanie súťaží na rôznej úrovni. Rozdeľujú sa na základe spôsobu dosiahnutia kontaktu so súperom zameraného na jeho porazenie:
- údery, kopy, kryty časťami tela (box, francúzsky box, thajský box, kick box, karate, kung-fu, teakwondo)
- chmaty a znehybnenia (aikido, judo, sambo, sumo, zápasenie gréckorímskym štýlom,
- zápasenie voľným štýlom)
- zásahy chladnými zbraňami (kendo, kobudo, šerm)